pomóóóc! moj pes mi zožral klobásu! 

pomoóc! moj pes mi zožral klobásu! čo to ten moj Meník vyvádza? nejak divne pobehuje po kuchyni, akoby naháňal muchu. ale veď pred chvíľou prišiel s dobrovoľníkom z prechádzky, takže vybehaný by mal byť. trošku v predstihusom uvarila vianočnú, slovenskú kapustnicu z kyslej kapusty a so sušenými hubami. prekladám veci na linke a umývam sporák. a zase ten tanečný pohyb mojho psa po kuchyni. popri práci ho posielam na miesto a on nič. vtom akoby ma osvietilo, prudko vykročím ku stolu a siahám na tácku s uvarenou klobáskou v kapustnici. no to je vrchol! moj chlpáč zožral dve, celé klobásky. ty potvora jedna! rozkričím sa. prišlo mi trošku aj ľúto, ale potom som spustila na meníka statočnú, hubovú polievku. už dávno som sa tak nenahnevala a nevykričala všetko, čo sa vo mne nahromadilo. rázne som zavelila : miesto!! pes skočil ako srnka na pelech, lebo vedel, že je to veľký prečin. ale taká, voňavá dobrota, to sa nedalo odolať. po chvíli som skľudnela a musela som si priznať, že som tácku s klobáskou mala radšej hneď vyložiť úplne hore na linku. nuž čo, za nejaký čas sa budem z toho smiať. prišla som k pelechu a poriadne som meníkovi vyhrozila. ty jeden maškrtník, ak dostaneš z tej pikantnej klobásy hnačku a v noci ma budeš vyháňať von, no to si ma nepraj. beda ti! ty ušiak jeden! ale nočná prechádzka sa na šťastie nekonala a obaja sme sa vyspali celkom dobre. napokon, veď tobola kvalitná klobása z maďarskej predajne, poctivá, mäsová. ráno popíjam kávu, hladím popri tom svojho miláčka a hovorím si, tak konečne nám začali vianoce.