batát
pečený batát so štipcami kolíčkami na prádlo.
mám v ruke jeden veľký, tučniakovitý batát, ktorý si najprv umyjem pod tekúcou vodou
na linku si položím plech a dám naň papier na pečenie tak, aby bol pár centimetrov cez okraj.
potvora papier neposlúcha, stále sa krúti a roľuje do roličky, ako bol uložený v krabičke.
vždy ho fixujem na jeho kratšej strane štipcami na prádlo o okraj plechu.
rada krájam zeleninu, je to pre mňa priam terapia kľudu.
pomaly zdolávam tvrdý batát, polmesiačiky sa kopia na fixovanom papieri.
ešte chvíľa a je hotovo.
oboma rukami rovnomerne rozhrabnem batát po celej ploche plechu,
posolím ho morskou soľou a priam rozkošnícky zas batát poprehŕňam prstami tak, aby soľ bola všade.
pomedzi túto relaxačnú činnosť položím na okamih nožík a batát, aby som zapla rúru.
obslúžim tri gombíky, ťuk, ťuk, ťuk a rúra začína hriať.
vtom mi zvoní mobil a kamarátka hlási donášku ružových, zdravotných šlapiek, čo som si u nej objednala.
potvrdzujem, že som doma a že može prísť.
o malý moment Lenka zvoní a vojde ku mne ako veľká voda.
čosi rýchlo hovorí a uteká na záchod, lebo pokračuje autom hneď ďalej na návštevu.
využívam jej malú neprítomnosť a otváram rúru a šup batát do nej na pečenie .
natiahnem hmatové minútky a je to.
priateľka mi dá pusu a už letí ďalej.
poďakujem a rýchlo zatváram dvere a pomaly sa suniem do kuchyne
položím ruky na linku, prehmatám ju a zisťujem, že ju musím utrieť.
umyjem riad a spokojne si sadnem na stoličku a začítam sa do e-mailov.
po chvíli zacítim veľmi zvláštny smrad.
otvorim okno, ale odtiaľ to nejde.
vtom akoby udrel hrom, nahlas poviem štipce!
rýchlo položím na linku ochrannú podložku, chytím dve izolačné rukavice a trochu rozmýšľam ako nato.
otvorím rúru, odkiaľ sa vyvalí štipľavý zápach.
pozorne nahmatám okraj plechu jednou rukou v rukavici, vysúvam ho a druhou rukou podopriem plech z druhej strany a šup s ním na podložku.
zhodím rukavice na jedno miesto, aby som ich hneď potom našla.
vezmem si hrubú vrstvu kuchynských, papierových utierok a pozorne idem rukami po okraji plechu, kde sa snažím objaviť zdeformované štipce.
čosi cítim, hneď to utierkami stlačím a dávam do smetného koša.
privoniam k batátu, či nesmrdí od štipcového korenia,
ale na šťastie nie.
rýchlo, ako to len nevidiaca kuchárka može, znovu si natiahnem ochranné rukavice a otváram, dosť teplý šuflík na spodu sporáku.
vytiahnem druhý plech a presypem tam batát. papier stlačím do neforemnej gule a letí šmahom ruky do koša.
zas rukavice dám dole a vyberiem si zo šuflíka vidličku.
rýchlosť je prekážka v hmate a miesto vidličky mám lyžicu, čo poznám hneď, keď hrabnem na druhý plech s batátom.
ale čuduj sa svete, čosi sa naňu nabralo.
znovu pričuchnem, batátik vonia krásne a tak sa do neho zahryznem.
prevaľujem ho po jazyku a zázračne chutí úplne dobre.
ešte raz pomaličky privoniavam k celému plechu, či náhodou nezacítim ten štipľavý pach so štipcového prídavku.
fajn, fajn, nič okrem príjemnej vone upečeného batátu.
a čo je príma, je už aj dostatočne makký.
otvorím rúru, nech schladne a potom možem pátrať po zbytku roztečených štipcov.
nechám kuchyňu vetrať a na chvíľu si zas sadnem vedľa do obývačky.
rozbalím krabicu s novými ružovučkými, vytúženými šlapkami a obujem si ich.
prejdem sa po byte a mám blažený pocit s príjemnej chodze v novučkých šlapkách.
hneď mi je na duši lepšie, po tom kuchynskom blázinci.
v medzičase rúra vychladla a tak znovu nastáva pátracia akcia po zbytkoch štipcov.
ale nič nenachádzam.
odpoludnia poprosím kamarátku, aby ona hodnotila útroby rúry, než vyrazíme na prechádzku do lesa.
našla len malé lepence na mriežke, ktoré odstráni kuchynskou drotenkou na riad.
v lese je príma, všade sucho a príjemne teplo.
nielen my dve relaxujeme, ale aj moj psík Manny má pohodičku vo voľnom výbehu.
ale aby neostalo pri jednom, objaví jamu s bahmom v kríkoch a hupsne do neho.
niečo uschne a opadne.
zbytok si na sklonku dňa moj štvornožec ponechá pre moje ruky a vysavač.
kombinácia zážitkov ako vyšitá.
o nude a nedostatku pohybu nemožno ani snívať v tento krásny, slnečný den.