absurdné

absurdný večer s poriadnou dávkou čierneho humoru. v rámci tohtoročného divadelného festivalu v Hradci Králové, sme išli s kamarátkou do divadla. teda ja konkrétne, že som veľmi zvedavá, čo to vymyslela akási Fínska autorka. ľudí na tento totálne absurdný kúsok prišlo absurdne veľa. uvelebila som sa na sedadle s očakávanim na bode nula, skrátka je to nové dobrodružstvo. o čom to bolo, priznám sa, asi by som príliš nevedela porozprávať. a či by som to doporučila niekomu známemu? prečo nie, ak je tak trošku blázon ako ja. prekvapilo ma ale, že tento absurdný kúsok, plný čierneho humoru, temného ako noc, mi na moje prekvapenie priniesol odľahčenie, uvoľnenie a ešte zaujímavé myšlienky. vyšla som von s pocitom nadšenia objavovať s kamarátkou ďalšie absurdné a radostné prežitky večera. hemžilo sa to tam množstvom ľudí, ruchu, ktorý milujem. dobrá nálada z tej masy ľudstva len sršala. my sme zamierili k hudbe Hradeckého Big Bandu. najprv úplne na konci nadšených divákov a postupne sme sa prepracovali pomerne blízko, vďaka prichádzajúcim a odchádzajúcim fanúšikom. nádherná oáza tónov džezu a svingu. striedali sa dve speváčky a jeden spevák a mne sa všetky žilky roztancovali. v srdci sa mi rozprestrel očistný, hrejivý vánok a bolo mi ako na obláčku. obdivujem tak absurdne dobrých spevákov a muzikantov, z ktorých skvelá hudba príšti, akoby to šlo úplne samo. hlboko sa skláňam pred týmito výbornými umelcami. obe sme si užili krásny, teplý, letný večer. pomalým krokom sme sa vydali na cestu domov, zdolávajúc krivoľaké chodníčky v centre mesta. diera sem, diera tam, hlavne že je nám dobre. ešte na druhý deň ráno mi bolo na duši absurdne dobre. neľutujem ani minútu, čo som prežila vďaka tomu, že večerné dobrodružstvo malo egzotické korenie absurdity.