dúha
sedím na kameni v kruhu pozerám na nebo, hľadám dúhu mám nepokoj v duši, z čoho len, kto to tuší dúha sa neobjavila, dážď vobec neprší zrazu sa musím veľmi smiať, veď nemám pršiplášť.
sedím na kameni v kruhu pozerám na nebo, hľadám dúhu mám nepokoj v duši, z čoho len, kto to tuší dúha sa neobjavila, dážď vobec neprší zrazu sa musím veľmi smiať, veď nemám pršiplášť.
idú nohy idú popadaným lístim šuští to praská, postupujú krokom istým lístky boli to zelené držali sa dlho na strome teraz odpočívajú na studenej zemi idú nohy idú, farebným kobercom jeseni lístky žlté, hnedé, červené, kde je začiatok a kde koniec príbehu, čo sa mi práve deje.
byť tak húskou v kŕdli divých husí lietať si po svete, nielen chodiť cestami, čo sa musí byť tak aspoň pierkom v pláštiku divej húsky rozveselím sa na dlho, vymyslím pierkaté kúsky húska divá, požičaj mi na chvíľu radosť z letu podržím si ju na prste, vrátim ti ju na lupeni kvetu.
silný vietor fúka, pozametal smeti do košíka. zhasil sviečku na stole, zatancoval si v stodole. hvízda si pesničku, spálim smeti v ohníčku. fú a fú dookola, nakreslím obraz do popola.