tieto príhody sa mi dejú vždy, keď som už unavená a ešte stále neviem vo svojej hlave počuť alarm zvaný stop. vten deň D, som si uvarila s posledných síl zeleninovú polievku. presviedčam svoje celé ja, teplé jedlo je základ a predsa musím niečo spraviť. ochutnala som svoje kurinárske dielko a išla som hrniec prikryť pokrievkov. ruka sa trošku...
obedná prechádzka s mojim štvornožcom začala pokojne. ku koncu nášho tradičného kolieska okolo paneláku nás čakalo náhle prekvapko v podobe voľne pobehujúceho psíčka. niečo menšie s cinkavým obojkom poskakovalo raz vpravo, raz vľavo a vyzývalo nás do tohto tanca. veľmi rýchlo som skracovala flexi vodítko a šmahom ruky tlačila svojho miláčka k zemi....
cítim, že moja vnútorná, slovná nádoba je preplnená. uvedomujem si, že najjednoduchšie ju bude vysypať. a aby to nebolo nudné, pridám niečo zo svojej maliarskej dielne. z duše si želám, aby moje obrázky tešili ľudí na celom svete. veď Život je Psina!
